Čo je podstatou Montessori pedagogiky?
V centre Montessori pedagogiky stojí dieťa a jeho jedinečnosť. Táto pedagogika vychádza z pozorovania detí, zisťovania ich potrieb priamo od nich. Ku každému dieťaťu pristupuje individuálne, zohľadňuje jeho nastavenie a potreby v danom čase a snaží sa, aby sa v pripravenom prostredí rozvíjalo a učilo vlastným tempom.
Mária Montessori verila, že každé dieťa do šiestich rokov disponuje špeciálnou mysľou, ktorú nazvala absorbujúca myseľ. Ide o silnú podvedomú životnú silu a potrebu preskúmať všetko okolo seba. Podnecuje dieťa k spontánnej činnosti, vďaka ktorej sa rozvíja jeho mozog. Deti skúmajú svet okolo seba pomocou svojich zmyslov a úsilia o vlastnú nezávislosť.
Maria Montessori rozoznávala u detí určité vhodné momenty, ktoré nazvala senzitívnymi obdobiami (pre jazyk, poriadok, detail, zjemnenie zmyslov, spoločenské kontakty a pod.), počas ktorých je dieťa vnímavejšie voči určitým podnetom, a je schopné osvojiť si určité zručnosti oveľa ľahšie ako v ktoromkoľvek inom období svojho života. Dá sa povedať, že zameranie sa na tieto obdobia u detí je jedným zo základných pilierov Montessori pedagogiky.
Veľkou témou v Montessori pedagogike je sloboda. Dieťa má možnosť samo sa rozhodovať, čo bude robiť a kedy, s čím a ako dlho bude pracovať. Deťom sloboda poskytuje priestor, aby si mohli vybrať vlastnú prácu bez zbytočného zásahu dospelého. V Montessori škôlkach majú preto deti slobodu pohybu, môžu sa dotýkať materiálov, manipulovať s nimi, skúmať ich a objavovať.
V neposlednom rade je veľmi dôležitou súčasťou celého procesu postava učiteľa – sprievodcu. Učiteľ má za úlohu pomôcť dieťaťu spoznať seba samo, objaviť svoje možnosti a silné stránky. Základom je rešpektujúci prístup a prepojenie dieťaťa s reálnym prostredím. Nároky na učiteľa v tomto prostredí sú preto veľmi vysoké.
