Dnešná doba sa stále viac začína vyznačovať tým, že čoraz viac rodičov hľadá v prístupe k deťom v ich vzdelávaní alternatívne formy. Rodiča vidia neraz veľké nedostatky v štandardnom vzdelávacom systéme, do ktorého sa deti dostávajú často veľmi skoro – svojím vstupom do prvej vzdelávacej inštitúcie (jasle, škôlka). Jedna z najrozšírenejších foriem týchto alternatívnych prístupov je u nás práve Montessori metóda.
O čom ale Montessori pedagogika naozaj je a môžem s ňou jednoducho začať aj doma bez patričného vzdelania? To sú otázky, ktoré si kladie veľa rodičov. Skúsme na ne jednoducho odpovedať.
V dnešnej dobe sa (žiaľ) montessori prístup často vníma ako výstrelok modernej doby, metóda bez hraníc a jasných pravidiel, škôlok, v ktorých si deti môžu robiť čo chcú. V lepšom prípade si ju mnoho rodičov zamieňa za metódu, ktorá z ich detí spraví malých géniov, ktorí už v predškolskom veku zvládnu písať, čítať, počítať.
Podstata výchovno-vzdelávacieho prístupu, ktorý nám tu zanechala geniálna Mária Montessori však tkvie niekde úplne inde. Vychádza zo skutočného záujmu o dieťa, jeho osobnosť a individuálne potreby, podčiarkuje jedinečnosť každého dieťaťa. Nabáda nás k tomu, aby sme sa snažili pochopiť potreby dieťaťa a a by sme na ne vedeli adekvátne reagovať. V podstate je celá metóda založená na pozorovaní detí a na tom ako každému z nich dať možnosť naplno rozvinúť svoj potenciál.
Mária Montessori verila, že záujem detí o tento svet je skutočný, že deti majú v sebe silnú túžbu preskúmať svet okolo seba pomocou svojich zmyslov a tkvie v nich veľká túžba byť samostatnými.
Jednou zo základných myšlienok Montessori pedagogiky sa stala práve veta „Pomôž mi, aby som to dokázal sám. “ Veta, ktorú Máríi povedalo jedno z jej detí. Veta v duchu, ktorej bola celá táto geniálna metóda rozvinutá.
Ako teda môžem ako rodič s montessori začať doma?
Nie je to nič zložité. Na začiatok zabudnime na všetky pomôcky, ktoré síce majú v Montessori pedagogike nezastupiteľné miesto, avšak nie sú základom. Základ je naše vlastné nastavenie. Skúsme ako rodičia začať s naozajstným záujmom pozorovať svoje deti. Spomalme v dnešnom uponáhľanom svete. Odložme mobilné telefóny. Vypnime televízory. Zabudnime aj na naše mentálne zoznamy všetkých našich nikdy nekončiacich povinností.
Pozorujeme naše deti a pustime ich do nášho sveta. Pre deti je svet dospelých fascinujúcim miestom. Chcú nás napodobňovať, robiť to,čo robíme my. A chcú tie veci zvládnuť samé. Nerobme preto všetko za ne. Pomôžme im k samostatnosti. Naučme ich postupne samé sa obliecť, samé sa vyzliecť, samé sa najesť. Nechajme ich pomáhať nám pri bežných činnostiach – utieraní prachu, vysávaní, umývaní riadu, príprave jedla…
Zabudnime nachvíľu na to, že okno musí byť dokonale umyté, dĺžka bez jedinej smietky, riad umytý tak aby naokolo nebola kvapka vody. Dajme tieto činnosti do rúk deťom, aby ich robili svojím nedokonalým spôsobom a pozorujeme ako sa časom v týchto činnostiach zlepšujú.
Na začiatok naozaj nepotrebujeme žiadne úžasné pomôcky. Stačí ich pustiť do nášho sveta a nechať ich participovať na každodenných činnostiach. Pozorujeme naše deti a skúsme pozorovať svet očami našich detí. Môže to byť aj pre nás fascinujúci zážitok.
